Rip current – po slovensky asi spätný prúd – fenomén, čo v našej vnútrozemskej krajine nemáme, ale metaforicky sme vo fiškálnom spätnom prúde:
- rastúce úrokové náklady nám zvyšujú deficit o 1 až 2 miliardy za volebné obdobie
- rastúce náklady na obranu nám zvyšujú deficit o ďalšie 1 až 2 miliardy
- opakované externé šoky bombardujú našu ekonomiku (kovid, energokríza, vojny na Ukrajine a v Iráne, obchodné vojny a clá, neférová čínska konkurencia) nás ťahajú ďalej do hlbín o ďalšie 1 až 2 miliardy.
Ak chce vláda zachrániť rozpočet a dostať sa na bezpečný breh, pláva proti silnému prúdu. Minulý rok, napriek úsiliu, nás prúd odniesol ešte hlbšie – viac v našej Správe o dlhodobej udržateľnosti.
Keď plávame pomaly a nešikovne (ako teraz), iba sme čoraz viac unavení a prúd nás aj tak ťahá ešte hlbšie do mora. (Konsolidačná) únava pribúda a onedlho buď stratíme vôľu, alebo posledné sily.
Mohli by sme plávať rýchlejšie než prúd. Dobrí plavci to dokážu. Aj my sme už niekoľkokrát v minulosti ukázali, že vieme dobre plávať. Teraz si však nesieme v batohu záťaž, bremená minulých rozhodnutí, ktoré nám nedovolia plávať rýchlejšie (kamene typu trinásty dôchodok, rodinný balíček, či neefektívnosť správy krajiny vážia miliardy). Navyše sme netrénovali už skoro 20 rokov, z toho posledné štyri sme len vyjedali špajzu a strácali kondičku.
Mohli by sme plávať bokom, von z prúdu, a až potom k brehu. Inak povedané zlepšiť hospodársky rast, posilňovať našu bezpečnosť v rámci NATO a EÚ, či zlacniť financovanie štátu zlepšením ratingu (na čo treba predstaviť hodnovernú strednodobú stratégiu). Zatiaľ však robíme všetko naopak – vláda aktívne podkopáva hospodársky rast, v NATO aj EÚ sme páriom, všetky veľké ratingovky nám za posledné tri roky rating zhoršili, stratégiu nemáme žiadnu.
Posledná nádej na záchranu je snažiť sa aspoň neutopiť, kým si nás nevšimne plavčík a nepošle po nás záchranný čln. Teda záchranný val, euroval.
