Súčasná vláda zdedila deficit na úrovni 5,0 % HDP. Takéto deficity znamenajú dynamický nárast dlhu a sú neudržateľné. Cieľom vlády bolo do konca volebného obdobia znížiť deficit na 3 % HDP, teda blízko úrovne stabilizujúcej dlh, ktorá je pri hodnote 2,5 % HDP.
RRZ ešte pred voľbami v roku 2023 upozorňovala, že verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika a na nápravu máme dve volebné obdobia. Ak by deficit v roku 2027 smeroval napríklad k úrovni 5 % HDP, znamenalo by to, že polovica tohto času sa nevyužila.
Pripomeňme, že pôvodný cieľ bol postupne uvoľňovaný, najprv na hodnotu 3,5 % HDP (na jar 2025 a bol potvrdený v rozpočte na roky 2026 – 2028) a neskôr na jar tohto roku na 4,2 % HDP.
Nedodržiavanie už aj tak posunutých cieľov podkopáva dôveryhodnosť rozpočtovej politiky v očiach finančných trhov a ratingových agentúr. Pri rastúcom dlhu – v období bez akútnych kríz, keď okolité ekonomiky solídne rastú – neexistuje žiadny ekonomický dôvod nepokračovať vo výraznejšej konsolidácii.
Deficit na úrovni, resp. tesne pod úrovňou 5 % HDP v roku 2027 by bol vyšší približne o 2,1 mld. eur, než vláda deklarovala minulý rok na jeseň v rozpočte 2026-2028, a o 2,8 mld. eur vyšší, ako plánovala na začiatku volebného obdobia.
Udržiavanie vysokého deficitu pri historicky najvyšších príjmoch rozpočtu znamená zotrvanie na trajektórii neudržateľných verejných financií. Zároveň neposkytuje dostatočný priestor na ochranu obyvateľov a firiem v prípade náhleho šoku alebo krízy. Verejné financie sa tak nepripravujú ani na najväčšiu výzvu budúcnosti, ktorou je starnutie Slovenska.
Práve ústavným zákonom nariadená povinnosť vlády predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu slúži na to, aby poukázala na veľkosť tohto problému. Hoci parlament nemusí schváliť vyrovnaný rozpočet, mal by aj na základe ústavného záväzku o potrebe smerovať k udržateľným verejným financiám preukázať jasnú snahu medziročne zlepšovať ich dnes neudržateľný stav.
