RRZ aktualizovala stredodobú fiškálnu prognózu 17.02.2026 o Hodnotenie prognóz Výboru pre daňové prognózy.
Celú strednodobú fiškálnu prognózu vrátane dátového súboru nájdete v sekcii na stiahnutie na konci článku.
Zvuková verzia článku:
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pripravila prognózu strednodobého fiškálneho vývoja v nadväznosti na aktualizáciu svojej makroekonomickej prognózy. Prognóza vychádza z aktuálneho stavu legislatívy a predstavuje očakávaný vývoj v scenári nezmenených politík (NPC).
Na základe prognózy pre vývoj ekonomiky sa naďalej očakáva nepriaznivý vývoj verejných financií, bez ďalšej konsolidácie deficity zotrvajú na neudržateľne vysokých úrovniach, na čo nadväzuje zrýchlenie rastu verejného zadlženia. Rovnako ako v predchádzajúcej prognóze zverejnenej v priebehu januára v rámci dodatku k hodnoteniu Rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028 (ďalej len Dodatok), schodky verejných financií po dočasnom poklese očakávanom v roku 2026 bez dodatočných opatrení vzrastú od roku 2027 nad úroveň 5 % HDP. Aktuálny odhad bez ďalšej konsolidácie predpokladá do roku 2029 nárast deficitov k úrovni 6,0 % HDP (viac ako 9,6 mld. eur v roku 2029) a hrubý dlh by v roku 2029 mohol dosiahnuť 75 % HDP (v roku 2027 sa priblíži k hranici 100 mld. eur). Ešte viac teda platí, že ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude vykazovať neudržateľne vysoké deficity a z toho plynúci rapídne rastúci verejný dlh.
K zhoršovaniu deficitu na celom horizonte prispieva nárast úrokových výdavkov, náklady na financovanie štátneho dlhu sa v rokoch 2027 až 2029 zvyšujú každoročne o sumu 0,2 % HDP. Nad rámec úrokov dochádza v roku 2027 k zhoršeniu oproti roku 2026 najmä v dôsledku nárastu obranných výdavkov z dôvodu kumulácie dodávok vojenskej techniky v roku 2027 (medziročne 0,4 % HDP), ako aj nákladov spojených s reformou dlhodobej starostlivosti (0,2 % HDP). Následne v roku 2028, v novom volebnom období, sa odhaduje nárast deficitu na 5,6 % HDP, čo je spôsobené najmä vypršaním dočasne zvýšených daní a odvodov[1]. Napokon v roku 2029 k očakávanému nárastu deficitu prispieva navýšenie výdavkov na dôchodky (0,2 % HDP) rovnako z dôvodu skončenia platnosti dočasného konsolidačného opatrenia – zamrazenia 13. dôchodkov.
Na dosiahnutie cieľov vlády stanovených v schválenom Rozpočte VS na roky 2026-2028 bude potrebné prijať výrazné konsolidačné opatrenia. Už v aktuálnom roku negatívna odchýlka od rozpočtového cieľa vlády dosahuje 0,4 % HDP (535 mil. eur). Potrebu dodatočných opatrení odhadujeme pre rok 2027 v sume 2,7 mld. eur (1,8 % HDP) [2] a pre rok 2028 dodatočných 1,4 mld. eur (0,9 % HDP).
V porovnaní s našou prognózou strednodobého fiškálneho výhľadu na roky 2026 až 2030 zverejnenou v Dodatku očakávame vyššie úrovne deficitu verejnej správy na celom horizonte prognózy s výnimkou roku 2027. Zhoršenie vývoja vyplýva najmä z nižšieho výnosu daňových a odvodových príjmov (nižší očakávaný výnos DPPO kvôli poklesu ziskovosti), ďalej z vyšších výdavkov na spolufinancovanie k EÚ fondom (zohľadnenie vyššieho podielu spolufinancovania na základe výsledku roku 2025) a vyšších obranných výdavkov (vyššie než pôvodne predpokladané čerpanie v závere roku 2025). Negatívne vplyvy boli čiastočne tlmené pozitívami z dôvodu predpokladaného presunu financovania dostavby nemocníc zo zdrojov plánu obnovy (projekty nemocníc v MT a BB pôvodne financované z plánu obnovy v počiatočnej fáze výstavby) a nižšieho čerpania dôchodkov (nižšie než očakávané čerpanie v závere roku 2025).
Nárast nominálnych schodkov hospodárenia sa premietol aj do nárastu štrukturálneho deficitu VS, kým aktualizácia prognózy ekonomického cyklu zmenila štrukturálny deficit v minimálnej miere. V roku 2027 je odhadovaný štrukturálny deficit (bez dočasných vplyvov dodania vojenskej techniky[3]) na úrovni 5,0 % HDP s následným postupným nárastom k 5,8 % HDP v roku 2029. K nárastu na celom strednodobom horizonte prispievajú okrem vplyvu dočasných daní a rastúcich nákladov na obsluhu verejného dlhu aj zhoršený ekonomický vývoj a novoprijaté opatrenia.
Ak vláda neprijme dodatočné konsolidačné opatrenia, hrubý dlh vzrastie počas budúceho roka 2027 na úroveň 67,8 % HDP a na konci horizontu prognózy sa bude nachádzať vo výške necelých 75 % HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti odhadu z konca roka 2025 (61,5 % HDP). Ku kontinuálnemu nárastu hrubého dlhu k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov a s tým súvisiace rýchlo rastúce náklady na obsluhu dlhu, najmä vo forme emisného diskontu a úrokových platieb.
Nad rámec vyššie spomínaných zmien v dynamike hrubého dlhu je jeho vývoj ovplyvnený aj predpokladom udržiavania relatívne objemnej hotovostnej rezervy štátu. Jej výška sa bude podľa odhadu RRZ na väčšine strednodobého horizontu nachádzať okolo úrovne 7 % HDP a iba mierne klesať. Čistý dlh VS sa v období rokov 2026-2029 zvýši voči očakávanej úrovni na konci roka 2025 približne rovnakým tempom ako hrubý dlh, a to o 13,5 p.b. HDP (z 54,5 % na 68,1 % HDP).
Bez prijatia konsolidačných opatrení bude úroveň dlhu výrazne vyššia než horný limit dlhovej brzdy (klesajúci každoročne do roku 2027) na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2029 ho presiahne až o 25 p.b. HDP. K prekročeniu Maastrichtského kritéria (60 % HDP) podľa odhadu RRZ došlo už na konci roka 2025, a to o 1,5 p.b. HDP.
Hodnotenie prognóz Výboru pre daňové prognózy
Pre potreby hodnotenia prognóz Výboru pre daňové prognózy (Výbor) bola vypracovaná prognóza RRZ, v ktorej boli použité makroekonomické predpoklady Výboru (riadok 2 tabuľky 6). Agregáty na príjmovej aj výdavkovej strane prognózy boli v rámci prípustnej jednopercentnej váženej odchýlky, RRZ preto hodnotila prognózy Výboru ako realistické.
Fiškálny výhľad prezentovaný v rámci strednodobej fiškálnej prognózy je, na rozdiel od prognóz použitých pre hodnotenie Výboru, založený na makroekonomickej prognóze RRZ (riadok 3 tabuľky 6), a teda neboli použité predpoklady Výboru. Pri týchto východiskách sa strednodobá prognóza RRZ pre vybrané položky hospodárenia verejnej správy líši od aktuálnej prognózy Výboru najmä počnúc rokom 2027. Najvýraznejší rozdiel vyplýva z rozdielnych makroekonomických predpokladov, keďže makroekonomická prognóza RRZ na rozdiel od predpokladov Výboru v roku 2027 neočakáva konsolidáciu verejných financií. Premieta so to najmä do vyššieho odhadovaného príjmu z DPH v rokoch 2027 a 2028 vplyvom vyššej spotreby domácností a do vyššieho príjmu z daní z práce vplyvom pozitívnejšieho vývoja mzdovej bázy. Zároveň sa od roku 2027 líšia predpoklady ohľadom čerpania RRP a z toho vyplývajúcej DPH.
V rámci nedaňových príjmov RRZ odhaduje na celom horizonte prognózy vyšší príjem z dividend, čo je spôsobené najmä predpokladanou výplatou dividend od Slovenských elektrární v každom roku podobne ako v roku 2025 (prognóza Výboru uvažuje s výplatou v roku 2025 ako s jednorazovou).
Pri vybraných výdavkoch nie sú voči prognóze Výboru významné odchýlky. Zmena rozdielov medzi prognózami pri výdavkoch na starobné dôchodky zo záporných na kladné v roku 2028 súvisí s odlišnými predpokladmi o vývoji inflácie, na základe ktorej sa každoročne valorizujú dávky.
