Mimoriadna správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií

  • 15. 12. 2023

Celé znenie mimoriadnej správy vrátane príloh nájdete v priloženom súbore na stiahnutie pod článkom.

RRZ zverejnila Mimoriadnu správu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ako to vyžaduje ústavný zákon (do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde). Detailnú správy o dlhodobej udržateľnosti zverejním v zákonom stanovenom termíne do konca apríla 2024.

Vzhľadom na schválenie programového vyhlásenia vlády a vyslovenie dôvery vláde v Národnej rade SR dňa 21. novembra 2023 ústavný zákon č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti[1] podľa Čl. 4, ods. 1 písmeno a) vyžaduje od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnenie mimoriadnej správy o dlhodobej udržateľnosti[2]:

„Rada vypracováva a zverejňuje správu o dlhodobej udržateľnosti vrátane základného scenára a určenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti každoročne k 30. aprílu a vždy do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde.“

Zostavený základný scenár vývoja verejných financií a ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sú v zmysle §30aa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov východiskom výpočtu nového limitu verejných výdavkov na každý rok príslušného volebného obdobia[3].

Limity verejných výdavkov predstavujú hlavný rozpočtový nástroj na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a sú nevyhnutným operatívnym nástrojom riadenia rozpočtu, pričom dopĺňajú existujúce pravidlá limitu na dlh ukotvené v ústavnom zákone č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočíta limity verejných výdavkov a predloží ich na rokovanie Národnej rady SR do 60 dní po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde.

Na rozdiel od štandardných správ o dlhodobej udržateľnosti zverejňovaných každoročne do konca apríla, táto mimoriadna správa sa zameriava výlučne na prezentovanie základného scenára vývoja verejných financií na najbližších 50 rokov, ktorý je vždy východiskom prvého výpočtu limitu verejných výdavkov po voľbách. Nové výdavkové limity sa tak prepočítajú na roky 2024 až 2027, aby verne zohľadnili zdedený legislatívny stav verejných financií pre novú vládu. V tejto mimoriadnej správe sa kladie dôraz najmä na popis vývoja bilancie verejných financií v strednodobom horizonte do roku 2027, keďže z nej sa čerpajú údaje potrebné pre výpočet limitov.

V zmysle platnej metodiky výpočtu výdavkových limitov[4] sa predpokladá vzájomná súčinnosť RRZ a MF SR pri prediskutovaní odhadu východiskového roka základného scenára a rozpočtových údajov, ktoré vstupujú do vývoja bilancie verejných financií v horizonte do roku 2027. Výsledný základný scenár zohľadňuje aj výsledky diskusií a výmeny údajov medzi RRZ a MF SR.

Postup zostavenia základného scenára

Základný scenár vývoja príjmov a výdavkov verejnej správy[5] slúži na to, aby sa stanovila plánovaná hodnota štrukturálneho salda[6], z ktorej vychádza výpočet limitu na jednotlivé roky. Hodnota ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti potom určuje aktuálnu rizikovosť verejných financií a na základe nej sa stanoví požadované[7] zlepšenie štrukturálneho salda v nasledujúcich rokoch. Tým sa zabezpečí prepojenie limitu verejných výdavkov s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií.

Základný scenár pre výpočet limitu verejných výdavkov na roky 2024 až 2027 je založený na makroekonomickej prognóze Výboru pre makroekonomické prognózy z 8. novembra 2023 a daňovej prognóze Výboru pre daňové prognózy zo 14. novembra 2023, ktoré reflektujú legislatívny stav platný v čase schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde dňa 21. novembra 2023.

Základný scenár vychádza z odhadovaného vývoja verejných financií v roku 2023. Dôležitosť realistického východiskového odhadu salda podčiarkuje to, že jeho úroveň ovplyvňuje aj vývoj štrukturálneho salda v strednodobom horizonte (roky 2024 až 2027). V zmysle platnej metodiky bol odhad salda východiskového roku prediskutovaný s MF SR.

V strednodobom horizonte odhad reflektuje platnú metodiku zostavenia základného scenára pre pravidelné správy o dlhodobej udržateľnosti so špecifickými úpravami (odlišnosti od tohto postupu sú popísané v Box 1).

Box 1: Odlišnosti v metodike základného scenára na účely výpočtu limitu verejných výdavkov

Podrobný popis postupu zostavenia základného scenára je uvedený v diskusnej štúdii RRZ č. 2/2015 „Zostavenie základného scenára vývoja verejných financií“. Ďalšie zmeny (súvisiace napríklad s prechodom na metodiku ESA2010) boli popísané v jednotlivých správach o dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Zostavenie základného scenára vychádzajúceho z odhadovaného salda v roku 2023 sa od postupu jeho zostavenia pri spätnom vyhodnotení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti v štandardných správach RRZ zverejňovaných každoročne do 30. apríla líši v nasledovných bodoch:

  • Východiskovým bodom odhadu sú namiesto skutočných údajov zverejnených Štatistickým úradom SR príjmy a výdavky verejnej správy odhadované RRZ použitím vstupných údajov z viacerých zdrojov (MF SR, Výbor pre daňové prognózy, Výbor pre makroekonomické prognózy, RRZ). Odhad zahŕňa aj dodatočné vplyvy a opatrenia zahrnuté v štátnom rozpočte na rok 2023 nad rámec stanovených pravidiel indexácie jednotlivých položiek podľa makroekonomických a demografických ukazovateľov, ako aj schválené legislatívne zmeny a iné opatrenia do dňa schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde (21. novembra 2023).
  • Odhady vývoja položiek príjmov a výdavkov verejnej správy sú v strednodobom horizonte indexované o makroekonomické ukazovatele prevzaté z prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy (VpMP) z 8. novembra 2023 (RRZ štandardne používa vlastný odhad makroekonomického vývoja). Prognóza bola všetkými členmi výboru označená za realistickú.
  • Položky príjmov a výdavkov verejnej správy, ktoré prognózuje Výbor pre daňové prognózy, boli v plnej miere prevzaté z novembrovej prognózy výboru (RRZ štandardne používa vlastné odhady týchto položiek). Ide o strednodobú prognózu väčšiny daňových a odvodových príjmov (VpDP), vybraných nedaňových príjmov a vybraných položiek výdavkov. Prognóza výboru bola všetkými členmi označená za realistickú pri danej makroekonomickej prognóze VpMP.
  • Odhad čerpania fondov EÚ a prostriedkov mechanizmu obnovy a odolnosti (POO), vrátane spolufinancovania a DPH na POO, boli v plnej miere prevzaté z odhadu Výboru pre makroekonomické prognózy (RRZ štandardne používa vlastné odhady týchto položiek).
  • Cyklická zložka príjmov a výdavkov bola odhadnutá vychádzajúc z priemernej hodnoty produkčnej medzery odhadnutej VpMP, RRZ a NBS z novembra 2023 (RRZ štandardne používa vlastný odhad produkčnej medzery).
  • Jednorazové vplyvy vychádzajú z odhadu RRZ a zahŕňajú opatrenia vlády a iné vplyvy spojené s pandémiou, opatrenia vlády súvisiace s vojnou na Ukrajine a opatrenia súvisiace s energetickou krízou. V strednodobom horizonte RRZ prevzala jednorazové výdavky súvisiace s energetickou krízou a vojnou na Ukrajine z podkladu MF SR (iba na rok 2024, v ďalších rokoch MF SR neuvažuje s jednorazovými vplyvmi). Prístup k identifikácii týchto jednorazových vplyvov je rovnaký ako v prípade štandardne zostavovaného základného scenára.
  • Rozdielny prístup sa používa aj pri investičných výdavkoch. Základný scenár použitý na účely výpočtu limitu verejných výdavkov vychádza z odhadovanej výšky investícií financovaných z národných zdrojov na rok 2023. V ďalších rokoch sa táto suma indexuje o predpokladané tempo rastu HDP bez ďalších úprav. V základnom scenári vychádzajúcom zo skutočnosti sa výdavky takisto indexujú tempom rastu HDP, ale namiesto skutočných investičných výdavkov sa vychádza zo 4-ročného priemeru investícií, aby prípadná volatilita v investíciách neviedla aj ku skokovým medziročným zmenám ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti.
  • Úrokové náklady dlhu sú v strednodobom horizonte detailnejšie odhadované na základe emisného plánu ARDAL a zrealizovaných emisií dlhu do konca novembra 2023. Za horizontom roku 2027 sa používa zjednodušený prístup, ktorý predpokladá priemernú 10-ročnú splatnosť dlhu (keďže sú k dispozícii iba predpoklady o výnosoch 10-ročných štátnych dlhopisov), pričom každý rok je splatná jedna desatina celkovej výšky dlhu. Pri štandardnom postupe zostavenia základného scenára sa tento zjednodušený postup používa na celom 50-ročnom horizonte.

Odhadované saldo verejnej správy v roku 2023

Východiskom pre odhad salda v roku 2023 je aktuálna prognóza RRZ pripravená na základe priebežného plnenia príjmov a výdavkov rozpočtu. Odhad salda verejnej správy v metodike ESA2010 vychádza najmä z údajov dostupných v systéme výkazov MF SR a Štátnej pokladnice, ktoré zaznamenávajú hotovostné plnenie rozpočtu subjektov verejnej správy, ako aj z ďalších podkladov pripravených na základe rozpočtových údajov, dostupných výkazov za subjekty verejnej správy, nových opatrení schválených vládou a NR SR a expertných odhadov pre vybrané oblasti rozpočtu[8].

Odhad salda v roku 2023 bol oproti prognóze RRZ pripravenej a zverejnenej na konci novembra 2023, ktorá očakáva deficit na úrovni 7 310 mil. eur (6,0 % HDP), upravený nasledujúcim spôsobom:

  • V zmysle metodiky a v nadväznosti na diskusiu s MF SR boli do odhadu prevzaté predpoklady MF SR pre vybrané oblasti rozpočtu. Nad rámec položiek popísaných v Box 1 (napr. príjmy a výdavky rozpočtu prognózované Výborom pre daňové prognózy, čerpanie fondov EÚ a POO) bol odhad RRZ zosúladený s predpokladmi MF SR pre nasledujúce príjmy a výdavky rozpočtu:
    • náklady na opatrenia súvisiace s pandémiou,
    • odvod do rozpočtu EÚ,
    • časové rozlíšenie výdavkov na vojenskú techniku,
    • vplyv dotácií pre obnoviteľné zdroje energie (tzv. zelená energia),
    • bežné výdavky v hospodárení Železničnej spoločnosti Slovensko.
  • Z odhadu bol vylúčený vplyv mimoriadneho príspevku pre dôchodcov, náklady na vyplatenie ktorého dosahujú 440 mil. eur (0,4 % HDP), keďže ide o opatrenie, ktoré bolo prijaté vládou až po schválení programového vyhlásenia vlády. V novembrovej prognóze RRZ, ktorá zohľadňuje všetky opatrenia relevantné pre plnenie rozpočtu bez ohľadu na termín ich prijatia, tieto výdavky boli zahrnuté do odhadovaného schodku.
  • Do odhadu boli zároveň premietnuté niektoré nové informácie, ktoré neboli známe v čase zverejnenia novembrovej prognózy RRZ. Na základe vládneho materiálu[9] sa aktualizovala predpokladaná úroveň refundácie energopomoci zo zdrojov EÚ. Zároveň prišlo k zreálneniu odhadovaného čerpania výdavkov na trvalý kurzarbeit na základe nízkeho plnenia za prvých deväť mesiacov.

Na základe uvedených predpokladov je východiskovým bodom pre základný scenár odhadovaný deficit verejnej správy v roku 2023 na úrovni 7 086 mil. eur (5,8 % HDP). V porovnaní s rozpočtom verejnej správy schváleným na rok 2023 je schodok nižší o 785 mil. eur (0,6 % HDP), pričom hlavné rozdiely sú sumarizované v Tab 1. Oproti očakávanej skutočnosti MF SR zverejnenej v rámci návrhu rozpočtu na roky 2024 až 2026 rozdiel predstavuje 862 mil. eur (0,7 % HDP). 

Tab 1_Rozdiely_vybranych_prijmovych a vydavkovych_položiek_oproti_schvalenemu_rozpoctu

Opatrenia vlády súvisiace s kompenzáciou cien energií v roku 2023 vrátane mimoriadnych príjmov zlepšujú deficit oproti rozpočtu o 1 409 mil. eur. Najvýraznejší pozitívny vplyv je spôsobený refundáciou energo výdavkov domácností z prostriedkov EÚ, ktorá je predpokladaná v celkovej sume 1 033 mil. eur[10]. Takisto trhové európske ceny energií sú nižšie, než s čím počítal rozpočet.

V oblasti vzťahov s rozpočtom EÚ boli voči rozpočtu identifikované nižšie výdavky o 584 mil. eur, ktoré v prevažnej miere vyplývajú predovšetkým z nižšieho čerpania výdavkov na spolufinancovanie predpokladaného Výborom pre makroekonomické prognózy. Úsporu vo výške 64 mil. eur RRZ predpokladá z dôvodu nevynaloženia celej príslušnej rezervy na krytie korekcií k čerpaniu EÚ fondov a v rámci transferu do rozpočtu EÚ je odhadovaná úspora vo výške 29 mil. eur.

Pozitívny vplyv úrokových príjmov a výdavkov RRZ odhaduje vo výške 410 mil. eur, pričom k zlepšeniu rozpočtovaného deficitu v tejto oblasti prispievajú dva faktory. Už v čase hodnotenia návrhu rozpočtu na roky 2023 až 2025 RRZ upozorňovala na pozitívne riziko pre saldo rozpočtu vplyvom nepremietnutia vyšších odhadovaných nákladov ARDAL na zdroje, ktoré má k dispozícii v rámci refinančného systému Štátnej pokladnice (najmä vklady a zostatky na účtoch subjektov VS), do rozpočtovaných úrokových výnosov. Zároveň boli v priebehu roka prijaté vyššie úrokové príjmy zo zhodnocovania voľných prostriedkov Štátnej pokladnice plynúcich z vyšších úrokových sadzieb na trhu.

Pomalá realizácia investícií oproti predpokladom rozpočtu sa prejavuje v nižšom očakávanom čerpaní kapitálových výdavkov v sume 407 mil. eur. K tejto úspore prispieva aj nenaplnenie predpokladov rozpočtu o dodávkach vojenskej techniky, ktoré v súlade s metodikou ESA 2010 vstupujú do schodku verejnej správy až v čase dodania.

Nižšie výdavky oproti rozpočtu vo výške 332 mil. eur RRZ odhaduje v bežných výdavkoch ŠR. Najvýraznejšiu úsporu predstavujú nižšie výdavky na tovary a služby vo výške 187 mil. eur a bežné rezervy (okrem EÚ a miezd) v sume 155 mil. eur, pričom tieto zdroje boli v prevažnej miere použité na financovanie dodatočných výdavkov samospráv a ostatných subjektov verejnej správy. Pozitívny vplyv schémy pre dotovanie obnoviteľných zdrojov energie (tzv. zelená energia) v porovnaní s predpokladmi rozpočtu dosahuje 152 mil. eur.

Odhadovaná výška vybraných nedaňových príjmov je oproti rozpočtovanej úrovni nižšia o 138 mil. eur. Najvýznamnejšie výpadky sú očakávané v príjmoch z dividend prognózovaných VpDP v sume 110 mil. eur, ďalej v príjmoch z administratívnych poplatkov vo výške 102 mil. eur a pri tržbách ŽSR v sume 32 mil. eur. Naopak vyššie príjmy oproti rozpočtu VpDP prognózuje v rámci odvodu z hazardných hier (o 45 mil. eur) a tržieb NDS (o 17 mil. eur), RRZ tiež odhaduje nárast tržieb ŽSSK (o 19 mil. eur).

RRZ v súlade s novembrovou prognózou Výboru pre daňové prognózy očakáva nižší výnos daňových a odvodových príjmov bez dočasných príjmov oproti rozpočtovanej sume o 335 mil. eur. Nižší príjem je odhadovaný pri DPH o 488 mil. eur, pri dani z príjmu fyzických osôb (bez asignácie a daňových kreditov) o 220 mil. eur a pri zdravotných a sociálnych odvodoch o 219 mil. eur. Vyšší ako rozpočtovaný príjem RRZ očakáva pri dani z príjmu právnických osôb o 363 mil. eur a pri ostatných daniach o 95 mil. eur.

K horšiemu hospodáreniu samospráv o 385 mil. eur oproti rozpočtovaným úrovniam prispieva najmä hospodárenie obcí s negatívnym vplyvom 272 mil. eur. Vyššie čerpanie o 250 mil. eur sa odhaduje pri kapitálových výdavkoch, o 166 mil. eur pri bežných transferoch a osobné výdavky prevyšujú rozpočtovanú sumu o 120 mil. eur. Pri obciach RRZ očakáva horšie hospodárenie najmä vplyvom vyšších kapitálových výdavkov, čo vychádza z rýchlejšieho tempa čerpania spozorovaného v treťom kvartáli.

V rámci výdavkov na zdravotníctvo RRZ očakáva vyššie výdavky oproti rozpočtovanej sume o 472 mil. eur. Vyššie očakávané výdavky sú spôsobené najmä vyššími výdavkami na zdravotnú starostlivosť (negatívny vplyv 336 mil. eur) a horším hospodárením nemocníc s vplyvom 129 mil. eur.

Pri ostatných subjektoch VS RRZ očakáva horšie hospodárenie oproti rozpočtovaným úrovniam o 501 mil. eur. Najvýraznejší negatívny vplyv je odhadovaný v hospodárení príspevkových organizácií (157 mil.), ŽSR (122 mil. eur), NDS (111 mil. eur), verejných vysokých škôl (93 mil. eur), RTVS (26 mil. eur) a Národného jadrového fondu (25 mil. eur).

V rámci výdavkov na sociálne dávky a transfery RRZ odhaduje vyššie výdavky oproti rozpočtovanej sume o 612 mil. eur, čo je spôsobené najmä výdavkami Sociálnej poisťovne na mimoriadnu valorizáciu dôchodkov v júli 2023.

Základný scenár z roku 2023 a ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti

Základný scenár vychádzajúci z odhadovaného salda v roku 2023 predpokladá, že bez prijatia dodatočných opatrení dôjde k postupnému zhoršeniu deficitu z 5,8 % HDP v roku 2023 na 7,2 % HDP v roku 2027 (Tab 2). Takýto nárast deficitu by viedol k prudkému zvýšeniu podielu dlhu na HDP nad 70 % HDP do konca roku 2027. Tento scenár[11] sa v zmysle platnej legislatívy použije pri výpočte limitu verejných výdavkov na roky 2024 až 2027.

Tab 2_Zakladny_scenar_z_vychodiskoveho_roka_2023

RRZ v základnom scenári odhaduje štrukturálny deficit vo výške 4,3 % HDP v roku 2023. K vysokej východiskovej úrovni štrukturálneho deficitu prispeli aj opatrenia schválené v priebehu roku 2023 pred dňom schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery vláde (podrobný zoznam opatrení schválených v roku 2023 je v Prílohe 2). Tieto opatrenia 2023 navyšujú štrukturálny deficit o vyše 800 miliónov eur (0,7 % HDP) v roku 2023 a ich vplyv postupne rastie na 1,3 miliardy (0,8 % HDP) na konci horizontu v roku 2027. Ide najmä o zavedenie obedov zadarmo, výdavky súvisiace s Plánom obnovy (školský zákon, dofinancovanie vedy a výskumu), investície do priemyselných parkov, ako aj zmeny v sociálnych dávkach.

V strednodobom horizonte RRZ odhaduje za predpokladu nezmenených politík zhoršenie štrukturálneho deficitu o 3,1 p.b. z 4,3 % HDP v roku 2023 na 7,4 % HDP v roku 2027. Na tomto vývoji sa v najväčšej miere podieľa daňovým výborom odhadovaný vývoj štrukturálnych daňových a odvodových príjmov[12] (pokles až o 2,1 p.b.), nárast úrokových nákladov (príspevok 0,8 p.b.) a zvýšenie výdavkov na obranu na 2% HDP ročne (0,4 p.b.).

Graf 1_Graf 2_Projekcia_vyvoja_dlhu_a_primarneho_salda v ZS_Projekcia_vydavkov_v_ZS

V dlhodobom horizonte by dlh verejnej správy by podľa tejto modelovej projekcie nezastaviteľne stúpal na celom horizonte. Ani v jednom roku by sa nedostal pod najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy a už v roku 2025 by presiahol Maastrichtské kritérium 60 % HDP. Za predpokladu nezmenených politík by dlh na konci roku 2073 dosiahol 464,3 % HDP (Graf 1). Ide o hypotetický scenár, keďže trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri významne nižších úrovniach dlhu. Pri zohľadnení reakcie finančných trhov, ale aj domácností a podnikateľov, sa rok, kedy sa teoreticky Slovensko prestane financovať, významne priblíži. Zároveň ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje horný limit dlhu vo výške 50 % HDP, pričom definuje odstupňované sankcie, v prípade, že sa dlh priblíži k tomuto limitu. Na základe toho by mala vláda povinnosť reagovať na zvyšujúci sa dlh opatreniami v zmysle stanovených sankcií, čo by malo zabrániť zotrvaniu dlhu nad horným pásmom.

Nárast dlhu je v dlhodobej časti určovaný nárastom výdavkov citlivých na starnutie populácie[13]. Zvyšovanie dlhu by následne spôsobilo prudký nárast výšky platených úrokov a opätovne by tak prispelo k ďalšiemu nárastu dlhu (Graf 2).

Za predpokladu naplnenia základného scenára by ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol hodnotu 7,3 % HDP[14], čo znamená vysoké[15] riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií.

 


[1]      Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
[2]      Rada môže vypracovať a zverejniť mimoriadnu správu aj v iných termínoch, pokiaľ je to potrebné a podporuje to základný cieľ chrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií v zmysle čl. 55a Ústavy SR.
[3]       Až do schválenia nových limitov verejných výdavkov zostávajú v platnosti limity schválené uznesením NR SR č. 1964 zo dňa 1. februára 2023. Detailnejšie celé právne stanovisko uverejnila RRZ na svojej webstránke.
[4]       RRZ, Metodika výpočtu, aktualizácie a hodnotenia plnenia limitov verejných výdavkov z 21. decembra 2022.
[5]      Podľa čl. 2, písm. b) ústavného zákona č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti základným scenárom je „dlhodobá prognóza príjmov verejnej správy a výdavkov verejnej správy, ktorá zohľadňuje budúci hospodársky a demografický vývoj v Slovenskej republike, aktuálny stav právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom v záväzkoch verejnej správy sú zahrnuté aj implicitné záväzky verejnej správy a podmienené záväzky verejnej správy.“
[6]      Podľa §30aa ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
[7]      Pri vysokom a strednom riziku v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou (hodnota ukazovateľa nad 1 % HDP) sa plánovaná hodnota štrukturálneho salda určí tak, aby sa voči základnému scenáru zlepšil ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % HDP a pri nízkom riziku zlepšil ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,25 % HDP. Ak je hospodárenie Slovenskej republiky dlhodobo udržateľné (hodnota ukazovateľa je záporná), RRZ vypočíta hodnotu plánovaného štrukturálneho salda tak, aby ukazovateľ dosahoval v každom roku nulovú hodnotu. Pri výpočte sa zohľadňujú aj aktuálne platné sankcie dlhovej brzdy (čl. 5 a 12 ústavného zákona č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti).
[8]      Technické odhady vývoja salda spolu s identifikovanými rizikami (tzv. „Rozpočtový semafor“) zverejňuje KRRZ každý mesiac na webovej stránke RRZ.
[9]      Ide o materiál Informácia o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov 2014 – 2020 a Programu Slovensko 2021 – 2027 k 24.11.2023.
[10]    RRZ zastáva názor, že refundácie zo zdrojov EÚ vzťahujúce sa na výdavky v roku 2023 a z eurofondov z programového obdobia 2014-2020 (s konečným termínom čerpania v 2023) musia byť započítané do salda v roku 2023, aj keby k samotnej platbe došlo až v roku 2024.
[11]     Bilancia príjmov a výdavkov celého základného scenára je uvedená v prílohe 1. Podrobný výpočet základného scenára je zverejnený spolu s týmto dokumentom.
[12]     K poklesu prispieva najmä daň z pridanej hodnoty (príspevok 0,7 p.b.), spotrebné dane (0,3 p.b.) a daň z príjmov právnických osôb (0,3 p.b.).
[13]     Podiel výdavkov citlivých na starnutie populácie vzrastie do roku 2073 v porovnaní s rokom 2027 o 2 p.b. (Príloha 1).
[14]     Uvedená hodnota ukazovateľa nie je priamo porovnateľná s hodnotami, ktoré RRZ každoročne zverejňuje v rámci pravidelných správ o dlhodobej udržateľnosti v apríli na základe skutočných údajov zverejnených Štatistickým úradom SR. Rozdiely vznikajú najmä z dôvodov popísaných v Boxe 1.
[15]     Ukazovateľ do hodnoty 1 % HDP považuje Rada za miernu odchýlku od dlhodobej udržateľnosti s nízkou mierou rizika. Ukazovateľ vo výške medzi 1 – 5 % HDP predstavuje podľa Rady stredné riziká. Ukazovateľ nad 5 % HDP považuje Rada za vysoké riziko pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií.