Sankcie a pravidlá

  • 16. 3. 2014

Celý svet žije v týchto dňoch futbalom a je málo pravdepodobné, že by niekoho zaujímali úvahy o fiškálnej politike. Aj tento blog je preto o futbale. Akákoľvek podobnosť s fungovaním dlhovej brzdy a aktuálnymi diskusiami okolo nej je pritom čisto náhodná.

Krásne góly a technické triky sú nepochybne najpútavejšia časť futbalu. No súčasťou futbalu sú aj tresty. Často sa stane, že červená karta príde nevhod. Mužstvo je akurát pod tlakom súpera za nerozhodného stavu, alebo sa snaží vyrovnať po inkasovanom góle. Nahnevá to človeka. Napriek tomu však tieto najvážnejšie sankcie uvalené za hrubosť nie sú podmienené momentálnym vývojom zápasu. Čo by sa stalo, keby to bolo inak? Keby rozhodca mohol vytiahnuť červenú kartu len za stavu, keď je o zápase už rozhodnuté, alebo len za fauly na súperovej polovici ihriska? V 80. minúte, za stavu 1:1, by ste mohli v strede poľa zlomiť piatim protihráčom nohu a zápas bez problémov vyhrať. Pre zápas je ale dobré, keď sa v ktorejkoľvek fáze nepremení na krviprelievanie. Práve preto sa zásadná hrubosť vo futbale trestá nepodmienenou sankciou.

Po odohratom zápase samozrejme nasledujú komentáre trénerov a expertov. Bol to faul, nebol to faul? Za taký faul by sa nemalo vylučovať! Rozhodca, ba priam celý systém je proti nám, lebo už druhý raz sme stratili kľúčového hráča v rozhodujúcom čase! Ak je PR trénera dobré, aj podaktorí experti prikývnu, že červené karty občas nemajú zmysel. Prečo treba hráča vylúčiť, keď Manchester United pravidelne dostáva(l) „Fergie time“ (nadčas na konci zápasu, ak to mužstvo potrebuje k víťazstvu či aspoň remíze)?! Je pre futbal naozaj dobré, ak napínavú hru plnú gólov kazia nejakí mudrlanti – rozhodcovia?!

V pozápasovej analýze zlého výsledku si málokto spomenie, že červenej karte predchádzal úplne zbytočný faul rovnakého hráča v prvom polčase, keď mužstvo viedlo, ako aj ďalšie drobné fauly. Rozhodca mu dal najprv žltú kartu, až správanie hráča napokon prekročilo únosnú hranicu. Len bystrejší pozorovateľ poznamená, že mužstvo malo aj pár vyložených šancí, ktoré nepremenilo na gól. Príčina zlého výsledku mohla tkvieť v zlom rozostavení mužstva či v jeho nesprávnej taktike. Prečo tréner striedal agilného útočníka za pomalého obrancu?! Prečo sa hráči neobčerstvili, keď sa celý zápas hral v horúčave a pri postrannej čiare mali fľaše osviežujúceho nápoja?! Nečudo, že celý tím pôsobil unavene.

Okrem trestov sú vo futbale samozrejme aj iné pravidlá. Niektoré z nich sú podmienené. Pomáhajú mužstvu, ak robí správnu vec – snaží sa (vy)hrať v duchu fair play. Naopak, keď chce mužstvo získať nenáležitú výhodu, hru zabrzdia. Keď hráča faulujú a lopta zostane na kopačkách toho istého mužstva, rozhodca ponechá výhodu, aby útok plynul ďalej. Keď sa mužstvo príliš hrnie do útoku a jeho hráči sa dostanú do ofsajdu, útočné ťaženie sa zastaví. Avšak aby mužstvo vôbec mohlo útočiť, najprv musí prestať s hrubosťou, dostať loptu pod svoju kontrolu a jednoduchými prihrávkami sa vymaniť spod tlaku súpera.

Rozdiel v podmienenosti, ktorý existuje medzi sankciami a pravidlami, nie je chyba v systéme, ale podstata samotného systému. Podobne ako fakt, že nad rámec drobných úprav sa pravidlá a tresty medzi dvoma majstrovstvami nemenia. Všetko je to v záujme dynamického futbalu v duchu transparentnej fair play.