(Celá verzia Strednodobého semaforu v prílohe).
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) pripravila prognózu strednodobého fiškálneho vývoja v nadväznosti na aktualizáciu svojej makroekonomickej prognózy. Prognóza zahŕňa aj vplyvy nedávno schválených zmien legislatívy, najmä znovuzavedenie dotácie na stravovanie žiakov.
Ak vláda a parlament neprijme nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska sa bude každoročne výrazne zhoršovať. Zhoršenie oproti roku 2022 na celom horizonte prognózy je z veľkej časti následkom negatívneho inflačného šoku, avšak porovnateľný dopad v strednodobom horizonte vytvárajú aj nové trvalé opatrenia zahrnuté v rozpočte, ako aj prijaté po jeho schválení. Úroveň štrukturálneho deficitu (bez dočasných vplyvov) sa viac než zdvojnásobí z úrovne pod 2% HDP koncom roka 2022 až na 4,5% HDP v roku 2026. V rovnakom období čisté zadlženie narastie o takmer 9% HDP k úrovni 57% HDP. Aktuálne chýba zo strany vlády a parlamentu strednodobá stratégia, akými opatreniami by sa mala dosiahnuť stabilizácia vývoja vo verejných financiách a zosúladenie s požiadavkami našich národných alebo aj (od budúceho roka platných) európskych pravidiel zodpovedného hospodárenia.
V roku 2023 by schodok verejných financií v metodike ESA2010 mal dosiahnuť úroveň 6,0 % HDP, následne v rokoch 2024 až 2026 zotrvá na úrovniach približne 4,5 až 5,0 % HDP. Bez prijatia konsolidačných opatrení sa ciele vlády stanovené v schválenom rozpočte podarí naplniť iba v roku 2023, v rokoch 2024 a 2025 chýbajú dodatočné opatrenia vo výške 0,7 % HDP, resp. 2,1 % HDP.
V roku 2023 sa deficit medziročne navýši najmä vplyvom rastu trvalých výdavkov vlády (pro-rodinná politika, rodičovský dôchodok, valorizácia miezd vo verejnej správe a v zdravotníctve) a dočasných opatrení súvisiacich s kompenzáciami cien energií. Po predpokladanom ukončení kompenzačných opatrení deficit v roku 2024 klesne, nárast v roku 2025 súvisí s dočasným negatívnym vplyvom z dôvodu dodania armádnej techniky.
Očakávaný vývoj salda hospodárenia VS je ovplyvnený prijatím nových opatrení. Znovuzavedenie dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa (tzv. obedy zadarmo) v strednodobom horizonte prispievajú k navýšeniu deficitu každoročne o 0,1% HDP. Zároveň prišlo k spresneniu dočasného vplyvu opatrení spojených s kompenzáciami cien energií. Nižšie predpokladané náklady na financovanie schém znížili výdavky v roku 2023 o 0,3% HDP, naopak schválené miernejšie zdaňovanie nadziskov z predaja energií znamená pokles príjmov v roku 2024 oproti predchádzajúcej prognóze o 0,1% HDP.
Výdavky na spolufinancovanie a DPH k plánu obnovy sú oproti predchádzajúcej prognóze RRZ z dodatku k hodnoteniu rozpočtu v januári 2023 nižšie na celom horizonte prognózy, pokles výdavkov dosahuje úrovne 0,2 % HDP v roku 2023, 0,1 % HDP v roku 2024 a 0,03 % HDP v roku 2025. Úspora vyplýva predovšetkým zo zníženia očakávaného čerpania zdrojov Plánu obnovy v roku 2023 na základe nízkej miery pripravenosti nových projektov, ako aj pomalého nábehu realizácie už schválených projektov počas roka 2022. V menšej miere k úspore prispieva nižší predpokladaný podiel spolufinancovania k EÚ fondom na celom horizonte prognózy.
Úrovne deficitu vyjadrené v pomere k HDP sa oproti predchádzajúcej prognóze zmenili aj vplyvom nižšej očakávanej miery inflácie, ktorá sa premietne do pomalšieho rastu nominálnej úrovne HDP. Vplyv zmeny menovateľa navýši v rokoch 2023 až 2025 deficit v pomere k HDP o 0,2 až 0,3 percentného bodu.
Aktualizácia prognózy makroekonomického vývoja spolu s novoprijatými opatreniami vlády bude na celom horizonte prognózy znamenať vyšší štrukturálny deficit VS. Prognóza RRZ predpokladá v roku 2023 štrukturálny deficit na úrovni 3,5 % HDP s následným nárastom na celom horizonte prognózy až k úrovni 4,5 % HDP v roku 2026.
Ak vláda neprijme konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať tesne pod úrovňou 57 % HDP, čo predstavuje výrazný nárast oproti aktuálnemu roku (48,0% HDP). Ku kontinuálnemu nárastu dlhu vyjadrenému v pomere k HDP prispieva najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok vysokého tempa rastu nominálneho HDP (kvôli inflácii).
Nad rámec zmien v čistom dlhu bude vývoj hrubého dlhu ovplyvnený predpokladaným znižovaním potrebnej úrovne likvidity v porovnaní s jej vysokým stavom na konci roka 2022. Na rozdiel oproti vývoju čistého dlhu tak hrubý dlh vyjadrený v pomere k HDP klesne v roku 2023 medziročne o 1,3 p.b. na úroveň 57,6 % HDP, v ďalších rokoch však už nastane opätovný nárast. Dlh je v súčasnosti nad horným limitom dlhovej brzdy. Bez prijatia konsolidačných opatrení by bola úroveň dlhu vyššia ako (každoročne klesajúci) horný limit dlhovej brzdy na celom horizonte prognózy, pričom v roku 2026 by dlh presiahol horný limit o 9,6 % HDP.