Po schválení pripravovaného konsolidačného balíčka bude mať Slovensko v roku 2026 podľa aktuálnych odhadov RRZ najvyšší podiel príjmov na HDP v histórii samostatnej SR v očakávanej výške 45,2 % HDP (dostupné dáta od 1995).
Pri plánovanom deficite presahujúcom 4 % HDP to zároveň znamená, že aj výdavky v pomere k HDP dosiahnu najvyššiu úroveň za posledných 25 rokov, a to aj keď sa podarí splniť úspory deklarované v novom konsolidačnom balíku. Výdavky štátu za posledné dve dekády rástli tak rýchlo, že sa už približujú k 50 % HDP, hoci príjmy na ich krytie nestačia, a to napriek opakovaným konsolidačným balíkom, ktoré príjmy štátu zvýšili na historické maximum.
V porovnaní s rokom 2007 sa výdavky zvýšili o viac než 13 % HDP, a to vo všetkých oblastiach verejnej správy, vrátane administratívy. Podľa odhadov RRZ takmer polovicu nárastu vysvetľuje rast sociálnych transferov (6 % HDP), najmä starobných dôchodkov a rodinných dávok, zatiaľ čo investície tvorili len približne 20 % nárastu.
Z ekonomických faktorov je hlavným dôvodom rastu výdavkov ako podielu na HDP, popri prijímanej legislatíve, ich rigidita – teda slabá schopnosť prispôsobovať sa aktuálnemu hospodárskemu vývoju. Kým príjmy rozpočtu prirodzene reagujú na výkonnosť ekonomiky, váha výdavkov v čase krízy pre ich neflexibilitu smerom nadol skokovo narastá. Pokrízový nižší ako pôvodne očakávaný ekonomický rast (trvalá strata časti potenciálu ekonomiky) tak spôsobil zotrvanie výdavkov trvalo na vyšších úrovniach.
Zároveň sa obdobia priaznivého rastu dostatočne nevyužívajú na konsolidáciu výdavkov – naopak, často dochádza k prijímaniu nových výdavkových opatrení, čo je nesprávnou proticyklickou stratégiou „podeliť sa s ľuďmi v dobrých časoch“. Nízka ochota spomaliť rast výdavkov aspoň v dobrých ekonomických časoch preto vedie vlády k riešeniu vysokých rozpočtových deficitov najmä jednoduchým opakovaným zvyšovaním daňových sadzieb.
