Sú prípady, kedy sa vlády rozhodnú riešiť záväzky, ktoré nahromadili súkromné firmy.
Či už je to v snahe ochrániť finančný systém krajiny (príliš veľkých) alebo drobných subdodávateľov (príliš malých), zvyčajne nie je možné problémy riešiť bez rizík pre verejné financie.
Záchrana krachujúcich bánk býva pekne drahá, a neraz posunie dlh krajiny aj o niekoľko desiatok percent navyše (voči HDP). Lacné to nebolo ani na Slovensku pred pätnástimi rokmi a o raketových nárastoch dlhu by vedeli rozprávať aj v Írsku. Mnohé štáty sa preto rozhodli pre prevenciu: vyberajú z bankového sektora poplatky, ktoré následne použijú, ak finančné inštitúcie ochorejú. Platby bánk preto teraz zlepšujú verejné financie, kým pri hasení problémov pochopiteľne zhoršujú. Aj preto by bolo dobré, keby sa súčasné platby použili na znižovanie deficitov a dlhov. Ak ich totiž štáty teraz „prejedia“, žiadny vankúš pre horšie časy nebude.
Ako je to s malými subdodávateľmi? Prvé riziko je samozrejme vo vytvorení precedensu: ak štát zachráni jednu skupinu, pýtať peniaze môže aj druhá skupina. Druhé riziko je v spôsobe záchrany. Rovnica je jednoduchá. Ak pravidlá v súkromnom sektore neumožňujú plnú náhradu pohľadávok (dlhujúca firma má väčšie pasíva ako aktíva), chýbajúce prostriedky musia pochádzať z verejných zdrojov. Pritom je jedno ako nastavíme finančné toky, vplyv na čisté bohatstvo nás všetkých tam bude.
Ale ovplyvní to aj oficiálny deficit a dlh krajiny? Nie nutne, nakoľko záchrana môže prebiehať cez verejné inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou okruhu, ktorý je v zornom uhle Eurostatu.
Ako to bude pri Váhostave? Závisí od viacerých faktorov. Po prvé, od rozhodnutia Eurostatu. Ak štatistický orgán EÚ vyhodnotí transakciu medzi štátnymi finančnými aktívami a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou (SZRB) ako čisto finančnú, okamžitý vplyv na dlh a deficit nevznikne. Naopak, ak štatistici označia vstup do základného imania SZRB ako rizikovú, presun peňazí zvýši oficiálny dlh aj deficit. Dokonca sa môže stať, že Eurostat preradí SZRB do okruhu verejných financií, čo zvýši verejný dlh nad rámec tejto transakcie (keďže má SZRB aj iné záväzky). Po druhé, nesmieme zabudnúť ani na faktor času. Preradenie SZRB alebo spätné vyhodnotenie transakcie totiž môže nastať aj po niekoľkých rokoch. Po tretie, keby sa SZRB podarilo vymôcť plnú výšku pohľadávok od Váhostavu, negatívne efekty by sa mohli vynulovať.
Štatistické zachytávanie je komplikované, avšak podstata je jednoduchá: ak spoločnosť Váhostav nebude schopná splatiť všetky svoje záväzky, zásah štátu bude znamenať zníženie čistého bohatstva krajiny.
