Vysoká inflácia zlepší hospodárenie rozpočtu iba dočasne, bez konsolidácie deficit v rokoch 2024 a 2025 opäť stúpne (Strednodobý semafor)

  • 3. 8. 2022

(Celá verzia Strednodobého semafore v prílohe).

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) aktualizovala prognózu strednodobého fiškálneho vývoja v nadväznosti na aktualizáciu svojej makroekonomickej prognózy. V prognóze je zapracovaný vplyv nových opatrení v oblasti rodinnej politiky ako aj aktuálne dohodnutá valorizácia platov zamestnancov verejnej správy (VS) v rokoch 2023 a 2024 (viď príloha 2 v priloženej PDF verzii).

Ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, deficit VS by mal v roku 2023 mierne klesnúť, následne v rokoch 2024 a 2025 vzrastie až k úrovni 4,5 % HDP. K poklesu deficitu v roku 2023 prispieva najmä predpokladané ukončenie čerpania výdavkov na pandemické opatrenia. Aj bez dodatočných konsolidačných opatrení celkový deficit klesne z úrovne 3,7 % HDP (avšak len 2,7 % HDP bez opatrení na riešenie pandémie) v roku 2022 na úroveň 3,1 % HDP v roku 2023. Následne v rokoch 2024 a 2025 by však deficit výrazne vzrástol, k čomu prispievajú vyššie výdavky sociálneho systému naviazané na infláciu ako aj jednorazový negatívny vplyv na deficit z dôvodu predpokladaného dodania armádnej techniky. Negatívne saldo sa tak na konci horizontu dostane k úrovni 4,3 % HDP.  Deficit bez vybraných dočasných vplyvov (pandémia, armádny nákup stíhačiek) takisto vykazuje rastúci trend, z úrovne 2,7% HDP v aktuálnom roku na 3,8% HDP v roku 2025.

Očakávaný vývoj salda hospodárenia VS je zásadným spôsobom ovplyvnený predpokladmi aktualizovanej makroekonomickej prognózy. Vysoká inflácia, spolu však so spomalením reálneho rastu, sa vo verejných financiách prejavuje najprv vyššími príjmami, do zvýšenia verejných výdavkov sa premietne s  oneskorením vzhľadom na legislatívne pravidlá pre valorizáciu kompenzácií alebo dávok. Z tohto dôvodu je zlepšenie salda vplyvom makroekonomického vývoja zjavné iba v rokoch 2022 a 2023, v nasledujúcich rokoch má vplyv rastu nominálnych makroekonomických veličín negatívny dopad na verejné financie.

Daňové a odvodové príjmy sú oproti predchádzajúcej prognóze RRZ z februára 2022 vyššie na celom horizonte prognózy, nárast výnosu dosahuje úrovne 2,3 % HDP v roku 2023 až 2,7 % HDP v roku 2025. Tento pozitívny vplyv na saldo hospodárenia VS je však po roku 2023 prevýšený rastom výdavkov najmä v oblastiach naviazaných na vývoj inflácie (v roku 2024 očakávame oproti predchádzajúcemu odhadu navýšenie výdavkov na dôchodky o 0,8 % HDP a rast miezd a ďalších prevádzkových výdavkov o 0,9 % HDP, v roku očakávame 2025 navýšenie výdavkov na dôchodky o 0,9 % HDP a rast miezd a ďalších prevádzkových výdavkov až o 1,2 % HDP).

Zmeny v strednodobej prognóze deficitu vyplývajú aj z vplyvu nových opatrení. Opatrenia prijaté v rámci tzv. rodinného balíčka trvale navyšujú verejné výdavky, nárast deficitu je vo výške 0,8 % HDP v rokoch 2023 a 2024 a 0,7 % HDP v roku 2025. Aktuálna prognóza zahŕňa aj vplyv valorizácie platov dohodnutej v rámci nových kolektívnych zmlúv. Oproti predchádzajúcej prognóze, ktorá predpokladala rast mzdových nákladov v súlade s rastom miezd v súkromnom sektore, prišlo k zníženiu deficitu o 0,1 % HDP v roku 2023 a k navýšeniu o 0,1 % HDP v rokoch 2024 a 2025.

Aktualizácia prognózy makroekonomického vývoja (vyššia inflácia a spomalenie rastu kvôli Ruskom vyvolanému konfliktu na Ukrajine) spolu s novoprijatými opatreniami vlády bude okrem roku 2023 znamenať vyšší štrukturálny deficit VS. Prognóza RRZ predpokladá v roku 2023 štrukturálny deficit na úrovni 2,9 % HDP, v roku 2024 očakávame  navýšenie až na úroveň 3,7 % HDP a následne v roku 2025 mierny pokles na úroveň 3,4 % HDP.

Ak vláda neprijme konsolidačné opatrenia, čisté zadlženie krajiny sa bude na konci horizontu prognózy nachádzať na úrovni 49 % HDP, t.j., mierny pokles oproti aktuálnemu roku (49,5% HDP). Samotná úroveň deficitov by v rokoch 2023 až 2025 viedla ku kontinuálnemu nárastu dlhu, počnúc rokom 2023 však bude tento vplyv kompenzovaný vysokým tempom rastu nominálneho HDP (kvôli inflácii), vďaka ktorému dočasne klesne úroveň dlhu vyjadrená v pomere na HDP. Čistý dlh klesne v roku 2023 k úrovni 47 % HDP, následne sa v rokoch 2024 a 2025 zvýši k úrovni 49 % HDP.

Nad rámec zmien v čistom dlhu bude vývoj hrubého dlhu ovplyvnený predpokladaným znižovaním potrebnej úrovne likvidity v porovnaní s jej vysokým stavom na konci roka 2021. Na rozdiel oproti vývoju čistého dlhu tak hrubý dlh klesne z úrovne 63,1 % HDP v roku 2021 až o 10,8 p.b. na úroveň 52,3 % HDP v roku 2025. Dlh je v súčasnosti nad horným limitom dlhovej brzdy[1]. Bez prijatia konsolidačných opatrení by úroveň dlhu v roku 2023 dočasne klesla pod (každoročne klesajúci) horný limit, v nasledujúcich rokoch by však opäť vzrástla nad tento limit (v roku 2025 stále o 0,3 % HDP).

Odhadovaná hodnota indikátora dlhodobej udržateľnosti je vo výške 5,4% HDP, čo v porovnaní s predchádzajúcim odhadom znamená mierne nižšiu úroveň. K zlepšeniu prispieva najmä lepší než očakávaný výsledok hospodárenia v roku 2021, ktorý sa premieta do ďalších rokov. Naopak zhoršovanie dlhodobej udržateľnosti súvisí so zhoršením výhľadu pre makroekonomický vývoj (Ruskom vyvolaný konflikt na Ukrajine spôsobujúci infláciu a spomalenie reálneho rastu ekonomiky), ako aj s očakávanými nákladmi na nové schválené opatrenia v oblasti rodinnej politiky. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií tak aj naďalej zotrváva v pásme vysokého rizika.

[1]    Ide o vplyv nad rámec scenára nezmenených politík, ktorý predpokladá valorizáciu miezd o prognózované tempo rastu miezd v súkromnom sektore.

[2]    Aktuálna prognóza dlhu za rok 2022 je vyššia ako horný limit dlhu o 4,3 p.b. Po zverejnení výšky dlhu za rok 2022 (zverejňuje sa v apríli 2023) by vláda musela v máji 2023 viazať 3 % výdavkov schváleného štátneho rozpočtu, pripraviť návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024 s vyrovnaným saldom a nerastúcimi výdavkami a požiadať NR SR o vyslovenie dôvery.